Vlky sa k salašu dostali ako duchovia. Nezachytili ich ani strážne psy

Salaš Na vŕškoch prišiel o jednu ovcu, dve ďalšie vlky vážne poranili. Napriek tomu sa tam svorky nik nebojí, vlk je plaché zviera. Len čriedu si už ľudia strážia dôkladnejšie.

POVRAZNÍK. Manželia Kantorovci spravujú salaš v odľahlej lokalite Na vŕškoch medzi Povrazníkom a Ponickou Hutou už siedmy rok, no doteraz sa im nikdy nestalo, aby museli čeliť nebezpečenstvu. A to napriek tomu, že v okolitých lesoch žije približne 26 medveďov a podľa poslednej udalosti tu nie sú výnimočné ani vlky.

Presvedčili sa o tom pred niekoľkými dňami. Po úplne tichej noci, kedy sa neozvali ani psy, ani vystrašené ovce, ich čakal ráno nepríjemný pohľad. V košiari kopec krvi a zvyšky vnútorností. Jedna ovca chýbala, ďalšie dve boli vážne zranené. Jednu ovcu zahryzli vlky do krku, druhú do papule. „Privolali sme veterinára a našťastie obe ovce sa podarilo zachrániť. Rany našťastie neboli až také hlboké, stačilo miesta vydezinfikovať a ošetriť,“ hovorí Janka Kantorová.

Stanislav Potančok spal v osudnú noc v maringotke hneď vedľa košiara. Akýkoľvek podozrivý zvuk by ho prebudil. V ďalšej blízkej maringotke zas spal majiteľ salaša Ivan Kantor a ani ten nezačul nič podozrivé. Na salaši je niekoľko psov, vrátane vynikajúceho strážcu – border kolie. Ani psy nič podozrivé v tú noc nevyrušilo a nebrechali.

„Ovce sa v tomto smere správajú zvláštne. Pach medveďa zacítia ihneď, ale s vlkmi je to iné. Ich pach im pripomína psov a nemusia sa zľaknúť,“ hovorí Stanislav Potančok.

Strach z vlčej svorky však nemá žiaden. „Vlk je plaché zviera, nie je dôvod sa ho báť. Len sme už urobili opatrenia, aby sa k čriede hladná svorka nedostala,“ dodal.

Používajú a presúvajú podľa umiestnenia košiarov elektrické ohradníky a majú pripravené petardy. Použijú ich však iba v krajných prípadoch, lebo nechcú vyľakať psov.

Magická sedmička

Ivan Kantor hovorí, že v nasledujúcich dňoch po napadnutí salaša prakticky nespali. Tušili, že sa svorka vráti, lebo zabitú ovcu si odtiahli do blízkeho krovia a nestihli ju už zožrať. Niečo ich v tú noc vyrušilo. O dva dni sa dočkali. Nadránom, keď sa už začínali brieždiť, sa sedemčlenná svorka vrátila. „Boli to starší vlci spoločne s niekoľkými mladými,“ hovorí Ivan Kantor. Akonáhle svorka vycítila, že ľudia zo salaša bdejú, zmizli. Odvtedy sa nevrátili.

Jednoducho šelma. Žiadna krvilačná beštia

Dobrovoľný strážca prírody Jaroslav Slašťan hovorí, že zo stretnutia s vlkom nemusíme mať žiadne obavy. Ten sa nám totiž v lese s istotou vyhne. „Je to veľmi plaché zviera a zazrieť ho je takmer zázrak. Dokonca väčšine lesníkov a poľovníkov sa to nepošťastí za celý život. V našich zemepisných šírkach sme nikdy nezaznamenali žiaden útok vlka na človeka,“ hovorí s tým, že vlk má v prírode nezastupiteľné miesto a zaslúži si našu úctu a ochranu.

„Je to však šelma a tak sa občas objaví aj takýto prípad. Nie je však na tom nič mimoriadne a je hlavne na majiteľoch salašov, aby sa pred podobnými prípadmi dokázali zabezpečiť,“ dodal ochranár. Podľa neho v súčasnosti vlčice učia svoje potomstvo loviť a tak je pre nich možno ľahšou cestou navštíviť salaš, ako uloviť povedzme mladého diviaka.