BREZNO. Zámer mesta vypracovať strategický dokument, ako aj proces jeho spracovania bude zverejnený na webovom sídle mesta Brezna.
Program v minulosti spracovali dodávateľsky
V meste Brezne je platný dokument Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) mesta Brezno na obdobie 2008 – 2013, ktorého platnosť poslanci mestského zastupiteľstva predĺžili do konca roka 2015. Mesto sa zaoberá tvorbou už nového programu, ako aj novým systémom jeho spracovania.
Ako informovala jeho koordinátorka Ingrid Poliaková, v minulosti bol PHSR spracovaný dodávateľsky za rozsiahlej účasti pracovníkov samosprávy, pretože bez ich aktívnej participácie na tvorbe dokumentu, by externá spoločnosť zabezpečujúca jeho spracovanie, dokument nemohla a ani nevedela prispôsobiť podmienkam mesta Brezna. „Náklady na vytvorenie PHSR na roky 2008 – 2013 predstavovali sumu 475 000 Sk financovaných z fondov EÚ a štátneho rozpočtu a 25 000 Sk z rozpočtu mesta Brezna,“ uviedla Ingrid Poliaková.
Na tvorbe sa podieľa päť pracovných skupín
Terajšie vedenie mesta zhodnotilo proces tvorby dokumentu i ekonomické hľadisko a rozhodlo sa zabezpečiť vytvorenie nového programu rozvoja na obdobie ďalších sedem rokov vlastnými zamestnancami. Rozdelený bude do piatich samostatných častí, a to analytickej, strategickej, programovej, realizačnej a finančnej. „Na jeho tvorbe sa už podieľa päť pracovných skupín, ktoré tvoria najmä zástupcovia samosprávy, poslanci a zamestnanci mestského úradu, zástupcovia štátnej správy, tretieho sektora, MRK a obyvatelia mesta – odborníci z rôznych oblastí verejno-spoločenského a hospodárskeho života mesta. Každá skupina má svojho vedúceho, menovaného primátorom, ktorý vykonáva funkciu facilitátora a zabezpečuje organizačno-administratívne veci.“
Sociálnu sféru a zdravotníctvo vedie Janka Lemberková, školstvo Gabriela Pravotiaková, podnikateľskú sféru Ľubica Kubaliaková, technickú infraštruktúru Zuzana Ďurišová, kultúru a šport Miroslav Baran. Za spracovanie programu rozvoja sú zodpovedné koordinátorky Milada Medveďová a Ingrid Poliaková, ako aj lídri jednotlivých pracovných skupín, ktorí tvoria realizačný tím.
Oceneniahodné je, že spolupráca a členstvo v skupinách sú založené na báze dobrovoľnosti. Ako vysvetlila Ingrid Poliaková, vychádzajú zo záujmu prispieť svojimi odbornými znalosťami a z ochoty urobiť vo svojom voľnom čase pre svoje mesto niečo navyše. „Preto je potrebné vyzdvihnúť všetkých, ktorí členstvo prijali a stanú sa tak spolutvorcami dokumentu tvoriaceho spolu s územným plánom základný a kľúčový dokument pre riadenie samosprávy.“
Cieľom je zvýšiť životnú úroveň obyvateľov mesta
Nový program rozvoja mesta na roky 2016 – 2022 bude vychádzať z poznania situácie a konkrétnych potrieb obyvateľov, podnikateľov, záujmových skupín a ďalších subjektov v území. Ako dodala jeho koordinátorka, spracováva sa spravidla na 7 rokov a je možné ho priebežne dopĺňať a aktualizovať. „Program rozvoja nebude zbytočne rozsiahlym a popisným zoznamom nereálnych zámerov mesta, ale sa stane skutočným strategickým rozvojovým dokumentom s cieľom dosiahnuť rast životnej úrovne obyvateľstva v meste Brezne. Je dôležité si uvedomiť, že v novom programovom období bude podmienkou na predloženie žiadosti mesta o poskytnutie dotácie. V zmysle zákona musí byť spracovaný a schválený mestským zastupiteľstvom najneskôr do konca roka a verziu musí mesto predložiť VÚC Banská Bystrica,“ uzavrela Ingrid Poliaková.
V podnikateľskej sfére už zadefinovali problémy
Devätnásťčlenná pracovná skupina pre tvorbu programu v oblasti podnikateľskej sféry sa stretla už dvakrát, pričom zložená je zo zamestnancov mestského úradu, členov mestskej samosprávy, komisie pri mestskom zastupiteľstve pre rozvoj podnikania a cestovného ruchu, zástupcu za odbor živnostenského podnikania Okresného úradu v Brezne, odbor služieb zamestnanosti Úradu práce v Brezne, zástupcov niektorých najväčších zamestnávateľov v meste a regióne (nemocnica, Coop Jednota, Lesy mesta Brezno, Železiarne Podbrezová, Harmanec Kuvert, Pipeco), tretieho sektora (napr. Centrum prvého kontaktu) a podnikateľov.
Ako informovala vedúca skupiny Ľubica Kubaliaková, na prvom stretnutí sa oboznámili s ešte platným dokumentom PHSR a analýzou súčasného stavu podnikateľskej sféry v meste. Na základe zistených pozitív a negatív členovia vypracovali SWOT analýzu, v ktorej zadefinovali silné a slabé stránky, príležitosti a ohrozenia rozvoja podnikania v meste. „Pomohla nám tak označiť najzávažnejšie problémy podnikateľskej sféry, ktorými sú vysoká nezamestnanosť v meste a regióne, odchod kvalifikovanej pracovnej sily mimo mesta a veľký podiel neprispôsobivých občanov a ich aktivity.“
V závere druhého sedenia sa pracovná skupina pokúsila metódou brainstormingu navrhnúť možnosti riešenia problémov. „Na najbližšom stretnutí z týchto všetkých návrhov vyberieme a skonkretizujeme tie, ktoré sú reálne uskutočniteľné v podmienkach mesta a ktoré by priniesli naozaj želaný efekt,“ dodala na záver Ľubica Kubaliaková.
