Napriek tomu, že sú veľmi talentované, ich rodičia nemajú peniaze na nákup huslí, flauty či akordeónu.
BREZNO. Vrodený talent u detí treba rozvíjať. O to sa snažia aj v takmer rómskej triede v Talentáriu.
Kde nechýba nadanie, absentujú peniaze
Od septembra vlaňajšieho roka v Brezne, Pohorelej a v Čiernom Balogu fungujú pobočky Súkromnej základnej umeleckej školy Talentárium, ktorých súčasťou je aj hudobný odbor. Na týchto troch elokovaných pracoviskách sa stretáva dovedna 55 detí zo sociálne slabších rodín, ktoré sú veľmi talentované a chcú sa učiť hrať na hudobný nástroj.
Kde však nechýba nadanie, absentuje dostatok finančných prostriedkov. Viac ako trištvrtina rodičov nemá peniaze na to, aby deťom kúpili husle, flautu či akordeón, preto si ich ratolesti nemôžu precvičovať doma to, čo sa naučia na hodinách v umeleckej škole, tiež na požičaných nástrojoch od riaditeľky Stanislavy Skladanej.
Základom prijatia je dobrý sluch a rytmus
Kde je vôľa, tam je cesta. Tej sa nevzdáva ani rómsky učiteľ Adrián Harvan z Telgártu, ktorý učí deti hrať na hudobný nástroj. „Adrián sa zaujímal o miesto v umeleckej škole, a tak sme spoločne prišli na myšlienku osloviť práve deti, ktoré sú v sociálnej núdzi a pomohli im hudobne sa vzdelávať,“ vysvetľuje Stanislava Skladaná.
Do umeleckej školy prijímajú na základe úspešného absolvovania prijímacích skúšok, tento školský rok sa uskutočnia už v júni. „Záujem detí o tento odbor bol vlani veľký. Milo nás prekvapili, aj keď sme vedeli, že majú korene k hudbe a budú k nej inklinovať.“ Podľa slov riaditeľky, základom je, aby mali nadanie, sluch, rytmus, aby vedeli vytlieskávať, charakterizovať melódiu, jednoducho, aby sa ich predpoklady na skúškach prejavili.
Učiteľa mrzí, že jeho žiaci nemôžu hrať aj doma
Učiteľ Adrián Harvan nedá na svojich žiakov dopustiť. Podľa neho sú veľmi talentovaní a chce im pomôcť, aby sa mohli hudobne vzdelávať. Ako sám prezradil, jeho k hudbe priviedol otec. Absolvoval základnú umeleckú školu a vďaka dobrým ľuďom ukončil aj konzervatórium v Košiciach. „Mal som trochu viac šťastia, ako moji žiaci. Pomáhal mi jeden sponzor, za čo mu aj touto formou ďakujem. Teraz je rada na mne, chcem pomôcť deťom ja, lebo viem, že na to majú, sú nadané. Ďakujem aj panej riaditeľke Stanislave Skladanej, ktorá nám pomáha a požičiava na hodinách hudobné nástroje. Je to veľký človek s veľkým srdcom.“
Adrián tvrdí, že deti sa rýchlo učia a vedia si dobre aj zapamätať. „Veľmi ma však mrzí, že svoj talent nemôžu denne rozvíjať, ak by mali doma husličky, boli by ich výkony ešte lepšie.“
Hra na husle deťom učarovala
Na husle sa učí hrať aj Miška Šarišská, Daniel Pokoš a Kristián Cibuľa. Všetci majú jedno spoločné, sú z Telgártu a hudobný talent zdedili po svojich starých rodičoch. Miška skromne prezradila, že ona má možnosť hrať aj doma, pretože husličky jej požičal starký. Prvýkrát vystupovala nedávno na Dni Rómov v Brezne a vraj mala trošku aj trému.
„Mojím snom je dostať sa na konzervatórium. Rozmýšľal som nad tým, že hudbou by som sa chcel aj živiť,“ tvrdí 16-ročný Daniel. Nováčik však nie je, účinkoval už na väčších podujatiach, naposledy na Horehronskej valaške.
Hra na husle učarovala od mala aj Kristiánovi. Ako sám tvrdí, išlo by mu to lepšie, keby ich mal aj doma a mohol cvičiť.
„Budem veľmi rád, ak moji žiaci niečo dokážu a získajú vzdelanie. Najbližšie vystúpime v júni na festivale v Bratislave s malým orchestrom. Zostavil som ho z pár detí, ktoré majú hudobné nástroje.“
„Ďakujem učiteľovi Adriánovi za trpezlivosť s deťmi, viem, že je to náročná práca. Klobúk dole,“ uzavrela Kristínka stará mama.
