BANSKÁ BYSTRICA. Keď sa vrcholky hôr nad údolím Hrona po prvýkrát zabelejú a zima sa začína sťahovať aj dolu do dolín, je to neklamný znak toho, že k nám prichádza zima.
Nastáva chvíľka oddychu od prác na poli, v hore, či na lúkach.
Je tu čas, kedy gazda – hospodár poopravuje všetko, čo sa v lete pokazilo. Pri dobrej sanici vyvezie niekoľko fúr hnoja na pole, či dovezie z hory ešte dreva.
Nuž a čo v takomto čase robia dievčatá a ženy? Večer čo večer sa chystajú na priadky, či páračky.
Teplo po polienku
Veselý smiech a vrava pod oknami oznamujú, že prichádzajú priadky. A vždy vchádzajú dnu s pekným pozdravením. Už v pitvore si poskladali kožúšky, či teplé vlniačiky. Okrem praslice a kolovrátku priniesla každá dievka dva , či tri polienka dreva, aby bolo v izbietke čím kúriť. Domáci to nemali radi, preto dievky chodili kradnúť drevo do domu, kde mali frajera. Vo štvrtok sa nepriadlo, ale vyšívalo pre gazdinú.
Kolovrátky sa krútia, kúdele pribúda. No na priadkach mali hlavné slovo staršie ženy. Dievky ani nepípli, keď tie najstaršie začali hovoriť o vílach a bosorkách. Potom si dievky zaspievali.
Mládenci nechýbali
Hodín pribúda a mládencov nikde. Vtedy sa ujali slova znova tie najstaršie a radili dievčatám, ako ich treba pričarovať. Bývalo to aj tak, že z domu, kde boli priadky, vybehla dievka a utekala pod oblok, kde boli zídení mládenci. Zahryzla do obloka a bežala späť, potom už vraj mládenci naisto prišli.
No v tom momente, ako prekročili dvere, bol robote koniec. Každý si našiel svoju milú a prisadol si k nej. O chvíľu voňali v izbietke pečené zemiaky, ku ktorým gazdiná pridala kyslú kapustu. Potom sa tancovalo a spievalo. A možno by veselá zábava pokračovala až do bieleho rána.
Keď pondusové hodiny odbili desiatu, predstúpila domáca gazdiná pred mládež so slovami:“ A dosť. Dosť je aj hodín, treba vám ísť domov.“
Darmo mládež prosí, gazdiná je neoblomná. No dievky, priadky, nikdy nešli domov samé. Každú si vyprevádzal jej milý. Po dedine chodí nočný hlásnik, z času na čas sa zastaví, zatrúbi o potom zaspieva: „Desiata hodina odbila, chváľ každý duch Hospodina.
Nuž takto dajako to bývalo po našich dedinách počas zimných večerov. Okná domov pomaľoval mráz ľadovými kvetmi. Priadky boli obdobím, kedy ženy a dievky preukazovali svoju zručnosť a šikovnosť. Dni ubiehali a pomaly sa blížil čas predvianočný.
Autor: Vojtech Majling
