Koncom decembra sa v športovej hale na Štiavničkách v Banskej Bystrici uskutoční Galavečer Youngblood 39 (MMA-Muay Thai-K1), na ktorom sa predstavia špičkoví thaiboxeri zo Slovenska aj zo zahraničia. Nebude medzi nimi chýbať ani mladý talentovaný bojovník Michal Kováč z banskobystrického klubu Firegym.
Už ako malý chlapec sa rád pozeral na filmy, v ktorých sa zápasilo. Futbal ani hokej ho nelákali.
A keď ho raz kamarát zobral na zápasy Youngblood, bolo rozhodnuté. Mal jedenásť rokov, keď začal trénovať thaibox v klube Firegym. Vtedy ešte na detských tréningoch, pod vedením trénera Igora Schmidta.
Medzi seniorov postúpil ako 12-ročný. Dnes má šestnásť a v ringu si poradí aj so skúseným dospelým borcom.
Jeho trénerom je Martin Belák, ktorý nám o ňom povedal: „Michal Kováč predstavuje novú generáciu zápasníkov Firegymu. Je to chalan, ktorý je na svoj vek v tomto športe veľmi technicky vyspelý. Nikdy nevynechá tréning a ak bude takto ďalej pokračovať, určite dosiahne vo svojej kariére veľké úspechy. Teší ma, že v dnešnej generácii sa nájde takýto chalan, ktorý namiesto sedenia za počítačom, pri telke či flákania sa po večeroch, venuje svoju energiu tréningu.“
Ako asi všetci nádejní thaiboxeri aj Michal trénoval v Thajsku. Bol tam toto leto a preto sme náš rozhovor začali práve Thajskom.
V ktorom kempe si bol a ako dlho?
- Šesť týždňov som bol v tréningovom kempe Siangboxing gym. Boli sme tam traja bojovníci z Firegymu, ja som bol najmladší. Veľa som sa tam naučil nielen o boxe, ale aj o ich kultúre a viere. Každé ráno sme chodili behať, potom nasledoval ranný tréning, čas na oddych a večer ešte jeden tréning, ktorý býval ťažší.
Trénovali sme šesť dní v týždni, ja som trénoval s bratmi Antuanom a Victorom Pintovcami, ktorí sú v Thajsku veľké hviezdy. Tiež začínali boxovať ako veľmi mladí. V Thajsku sa viac trénujú kopy, klinč a lakte. To je hlavný rozdiel medzi thajským boxom v Thajsku a na Slovensku. U nás sa veľa používajú boxerské techniky a štýl je dosť ovplyvnený K1 pravidlami. V Thajsku som sa zdokonalil hlavne v thajskom štýle, čo zase nebolo až také ťažké, keďže u nás vo Firegyme sa dosť zakladá na thajských technikách. A necítil som sa tam ako nejaký mladý bojovník. Mnohí Thajčania začínajú profesionálne boxovať už od ôsmich rokov a v šestnástich už majú na konte šesťdesiat až sedemdesiat zápasov. Bola to pre mňa obrovská skúsenosť.
Koľko zápasov máš na konte ty?
- Dvadsaťdva zápasov. Tri prehry a devätnásť výhier, z toho dve K.O. (knock out).
Môžeš spomenúť svoje doterajšie najväčšie úspechy v ringu?
- Je to titul Šampión Euroligy Muay Thai do 57 kg v roku 2012/2013 a titul Majstra Českej republiky v K1 do 60 kg za rok 2014. Na titul Šampióna Euroligy Muay Thai som sa dlho pripravoval. Euroliga je vlastne medzinárodná amatérska súťaž, kde som počas celej sezóny zápasil so súpermi zo Slovenska, Čiech, Maďarska a Poľska, zbieral som body za zápasy a vďaka svojim výsledkom som na konci sezóny bol na prvom mieste vo svojej kategórii. To mi umožnilo zápasiť o titul šampióna so starším aj váhovo ťažším súperom z Čiech, ktorého som nakoniec porazil K.O. No dúfam, že ďalšie a väčšie úspechy ma ešte len čakajú.
S trénerom Martinom Belákom
FOTO BEA DUPEJOVÁ - BELÁKOVÁ
Ktorá „nakladačka“ bola najhoršia?
- Tak to bol asi môj tretí zápas, v ktorom som v prvom kole dostal K.O. kolenom. Ale odvtedy som začal poriadne trénovať, aby sa to nezopakovalo.
Máš za sebou už aj profi zápas. V čom je rozdiel medzi profi a amatérskym zápasom, ktoré si mal doteraz?
- Hlavne v tom že v profi zápasoch sa už nepoužívajú chrániče holení a ani prilba. Ale aj v tom, že profi zápasy bývajú na galavečeroch, kde sa na vás pozerá veľa ľudí. V Thajsku sa amatérske zápasy v chráničoch vôbec nekonajú, deti tam od začiatku začínajú boxovať pod profi pravidlami. Myslím, že cieľ každého bojovníka, ktorý to s thaiboxom myslí vážne, je zápasiť pod profi pravidlami.
Tvoj tréner prezradil, že si už odboxoval aj zápasy so seniormi, čo pre tvoju vekové kategóriu nie je úplne bežné. Je to iné ako zápasiť proti rovesníkom?
- Nikdy som to neriešil. V ringu som len ja a súper, nezáleží na tom, koľko má rokov. Vždy sa svedomito pripravujem na každý zápas, preto už v ringu nemám strach. Pravdaže, seniori sú fyzicky silnejší, preto je dôležité mať nadrilovanú techniku a potom tam tá sila až toľko nezaváži
Koľko hodín denne trénuješ?
- Ako každý študent musím chodiť do školy, ale snažím sa využiť všetok voľný čas na trénovanie. Trénujem päťkrát do týždňa, tréning trvá hodinu a pol. Môj tréner Martin Belák má veľa skúsenosti a vychoval už veľa dobrých borcov. Momentálne vo Firegyme trénujem aj s Vladom Konským, Janom Mazúrom, Mišom Tomkom, Peťom Lamperom a mám aj super sparringov vo svojej váhe bratov Szajkovcov, Tomáša Tkáča a Tomáša Činčíka.
Popri tréningu sa venujem ešte behu. Kondícia je v thajskom boxe veľmi dôležitá. Bývam v Nemciach, kde som sa aj narodil. Je to dedinka pri Banskej Bystrici, kde je krásna príroda a tam sa mi dobre behá.
Keď už si spomenul školu, kde študuješ?
- Som v prvom ročníku na Strednej priemyselnej škole Jozefa Murgaša v Banskej Bystrici.
Znamená to, že sa chceš v budúcnosti venovať elektrotechnike?
- To zatiaľ ešte neviem, elektrotechnika a počítače ma bavia. Preto chodím aj na školu takého zamerania a určite by som chcel isť aj na vysokú školu. Ale thajský box u mňa ostane vždy na prvom mieste.
Ako reagovali rodičia na tvoje rozhodnutie venovať sa boxu? Neboja sa o teba?
- Rodičia rešpektovali moje rozhodnutie. Sú radi, že športujem. Určite ako väčšina rodičov mali predstavu, že ich dieťa skončí pri inom športe, ale moje rozhodnutie rešpektujú. Kým som chodil na detské tréningy, nebáli sa o mňa. To až potom, keď som začal zápasiť. Už sa s tým zmierili, sú na mňa hrdí a podporujú ma. Viem, že hlavne pre mamu to musí byť ťažké, vidieť svojho syna biť sa v ringu. Určite majú strach, že sa zraním alebo dostanem K.O. Preto sa vždy zodpovedne pripravujem na zápas, aby som sa vyhol zraneniam a aby som K.O. rozdával ja.
S rodičmi
FOTO BEA DUPEJOVÁ - BELÁKOVÁ
A čo ťa najbližšie čaká v ringu?
- O tom, aký zápas budem boxovať, rozhoduje tréner. Ale určite sa predstavím na galavečere Youngblood 27. decembra v Banskej Bystrici na Štiavničkách.
