BREZNO. Už po deviatykrát Lesy mesta Brezno prezentujú svoju činnosť prostredníctvom fotografií v múzeu na trinástke. Výstavu slávnostne otvorili na vernisáži vo štvrtok 10. apríla a sprístupnená pre verejnosť je do 9. mája.
Výstava fotografií šiestich autorov – Ferdinanda Hrablaya, Martina Kohúta, Petra Berčíka, Milana Dolňana, Miroslava Lubellana a Ivana Horváta nesie názov Zveľaďujme naše bohatstvo.
O tom, že ho Lesy mesta Brezna skutočne zveľaďujú, je presvedčený aj riaditeľ Horehronského múzea Ján Weiss. Podľa jeho slov, majitelia lesov v chotári Brezna, ktorými sú obyvatelia mesta, zverili toto bohatstvo, svoje vlastníctvo do správy mestských lesov v dobrej viere, že bude zveľaďované nielen v zmysle výnosov, ale aj v zachovaní lesa a všetkých funkcií, ktoré dáva. „Je veľmi cenné, že už deväť rokov v peknom mesiaci apríl môžu návštevníci pravidelných výstav sledovať starostlivosť o toto dedičstvo a presvedčiť sa názorne, obrazovo o prístupe správcu k jeho obhospodarovaniu.“
Cieľom výstavy je poukázať na to, že napriek veľkým ranám na našich lesoch spôsobených kalamitami, les rastie ďalej, všetky plochy sú zalesnené mladými sadeničkami, čo je dobrá správa pre ďalšie generácie.
Obraz práce lesníka vytvorený fotografiami
Na stretnutí si fotografiami pripomenuli desiate výročie odvtedy, ako padla veľká vetrová kalamita. Dňa 19. novembra 2004 o 17.00 sa hlavne dolinami od Čertovice po Mýto prehnal veľký vietor, ktorý za sebou zanechal obrovskú spúšť.
„Nemohli sme sa dostať takmer do žiadnej doliny, bola zapadaná štátna cesta. Týždeň sme ju oslobodzovali smerom na Čertovicu, do toho napadol ešte aj sneh. Boli sme nútení osloviť Ozbrojené sily, ktoré poskytli vrtuľník, a z vtáčej perspektívy sme si urobili prehľad o tom, čo sa vlastne udialo, snažili sa zhodnotiť situáciu a pripravili sa na to, čo nás čaká. Možno bolo šťastie, keď padla kalamita v roku 1996 na Skalke a Bujakove, bola to pre nás generálna skúška, ako sa popasovať s kalamitou väčšieho rozsahu. Neváhali sme ani jeden deň a už v sobotu 20. novembra na štátnej ceste pracovalo 5 až 7 partií. Oceňujem ešte aj dnes fakt, že chlapi mali doma zabíjať býka, no prišli do roboty. Uvoľňovali sme vozovku od popadaných stromov, sprehľadňovali situáciu a umožňovali tak dostať sa ku kalamite,“ spomína Milan Dolňan.
V tých rokoch pracovalo v mestských lesoch asi 500 pracovníkov a Lesy mesta Brezno sa stali druhým najväčším zamestnávateľom v okolí po Železiarňach Podbrezová. Počas kalamity pracovalo 35 lanových systémov, stovka traktorov, dve desiatky koní, desať pracovných skupín v pestebnej činnosti.
Podpora lesníkov je nevyhnutná
Za desať rokov mestské lesy vyrúbali 670 000 metrov kubických dreva, čo je 670 000 hrubých stromov. „Neurobili sme to zámerne, lebo 600 000 z toho bolo z kalamitnej vetrovej ťažby a následne podkôrnikovej, ktorá nemusela byť v takom rozsahu, keby sme mali podporu verejnosti pred ochranármi. Na pomoc dokázali prísť švajčiarske lanovky, rakúske, Nóri, veľa Čechov, ľudia z celej našej republiky a pár aktivistov to dokázalo nabúrať v tom, že sprístupňovanie lokalít zdržali o tri roky." Ako zdôraznil Milan Dolňan, o les sa treba starať a lesník je v tomto veľmi potrebný. „Je veľmi dôležité, aby si to uvedomovala aj verejnosť a podporovala nás, veď to robíme pre nich.“
Lesy mesta Brezno v číslach
Riaditeľ mestských lesov sa vo svojom príhovore rozhorčil a uviedol niekoľko čísiel, pri ktorých sa mnohým tajil dych a telom prechádzal mráz. Za dvadsať rokov vyťažili 1 100 000 kubíkov stromov. „Pre predstavivosť uvediem, že je to 36 660 plne naložených kamiónov, a tie keby sme postavili za sebou, tvorili by súvislý rad s dĺžkou 806 kilometrov.“ Náklady na ťažbovú činnosť a spracovanie kalamity spoločnosť stálo 15 miliónov eur. V tom je zahrnutá len ťažba, manipulácia a približovanie dreva. Obnova lesa, zalesňovanie, predtým uhadzovanie haluziny, následná starostlivosť o mladé porasty do veku 5 až 7 rokov, ochrana proti burine a obhrýzaniu zverou predstavovali náklady vo výške 5 miliónov eur. Počas kalamitných rokov zo 7500 hektárov, ktoré spoločnosť obhospodaruje, znovu obnovili 1250 hektárov, za 20 rokov takmer 2000 hektárov.
Mestské lesy vysadili 7,5 milióna sadeníc
Obdivuhodný je fakt, že Lesy mesta Brezno počas svojej existencie vysadili 7,5 milióna kusov sadeníc. „Je to veľa počítať, nie to vypestovať v našej lesnej škôlke a v svahoch popod Ďumbier posadiť. Je to úspech, ktorým sa musíme pochváliť. Keď dokážu tri dni médiá vyzdvihovať aktivistov, ktorí posadili pri Dunaji 600 stromčekov, je určite na mieste hovoriť o číslach, ktoré som uviedol. Je na verejnosti, aby posúdila, či je 600 viac ako 7,5 milióna. Výsledkom práce lesníka nie je drevo, ale zdravý les,“ dodal Milan Dolňan.
Za spoluprácu pri usporiadaní výstavy ďakuje kolektívu Horehronského múzea, kolegom, autorom fotografií, Martinovi Tesákovi a ľudovej hudbe Kučeravý Javor za vytvorenie príjemnej atmosféry na vernisáži.
