STRELNÍKY. Do roku 1949 Šajba, od tohto roku už Strelníky. V skutočnosti však obyvatelia neveľkej obce v okrese Banská Bystrica bežne používajú oba názvy dodnes. Podľa starostu obce Jána Majera je to celkom prirodzené, keďže aj pôvodné názvoslovie považujú za súčasť bohatej histórie obce. Dokonca aj miestna folklórna skupina nesie názov, odvodený od pôvodného pomenovania obce - Šajbani.
„ Koniec koncov, aj názov Strelníky je iba poslovenčením pôvodného názvu, odvodeného z nemčiny,“ dodal starosta. Schajba, čiže strela nebola náhodným výberom. Súvisela s úlohou starousadlíkov, keďže Šajba vznikla ako poddanská obec bohatého banského mesta Ľubietová.
„ Z historických prameňov vieme, že v obci sa usadili strelci, ktorých si Ľubietová najímala na obranu mesta,“ dodal starosta. V času mieru sa venovali roľníctvu, pri nebezpečenstve menili hrable a cepy za zbrane.
Terč strážia hviezdy
Najhoršie obdobie pre celé okolie prišlo v čase tureckých vpádov, kedy pri Strelníkoch vybudovali predpevnosť palisádového typu.
Spojitosť so strelcami dodnes sprítomňuje obecný erb. Je na ňom zobrazený kruh, ktorý môže rovnako pripomínať terč, ako aj letokruhy stromu. Strážia ho hviezdy, ktoré zvyčajne bdeli nad strelcami v čase nočného bdenia.
Keď sa mali obyvatelia krátko po nežnej revolúcii v roku 1989 rozhodnúť, či sa vrátia k názvu Šajba, vyhrali prekvapivo Strelníky. V tom čase zvíťazili pragmatické dôvody. Meniť doklady, obecné pečiatky a ďalšie dokumenty sa ukázalo pomerne náročné. Šajbu si však ďalej ponechali v srdci a tak ju často nazývajú aj obyvatelia okolitých dedín.
Kúpalisko sa snažia udržať
Obec sa nespolieha iba na to, že má zaujímavé prírodné prostredie a históriu. Sú tiež jednou z mála obcí v okolí, ktorá dodnes prevádzkuje obecné kúpalisko. „ Nie je to jednoduché, lebo obecné rozpočty na celom Slovensku sú výrazne poddimenzované. Udržať napríklad kúpalisko nie je jednoduché, no prišli by sme o turistov. Zatiaľ dokážeme ušetriť napríklad na plavčíkovi, keďže máme hĺbku bazénu nižšiu ako 130 centimetrov.“
Prichádzajú k nim nielen turisti zo vzdialeného okolia, ale predovšetkým z Banskej Bystrice. „ Zväčša spoja turistiku a hubárčenie s kúpaním, takže neraz býva parkovisko plné áut.“
Turistom chcú tiež ukázať svoje gazdovské a poľnohospodárske tradície , zozbierané v izbe ľudových tradícií. Tam postupne sústreďujú všetko, čo súviselo s tradičnými remeslami. „ V 18. a 19. storočí to bola chudobná dedina, takmer pred každým domom bolo vybudované hnojisko. Až neskôr dal štát peniaze na zberné jamy. Vlastniť však napríklad volské záprahy bolo kvôli obhospodarovaniu vzdialených políčok nevyhnutnosťou. Mali ich prakticky v každej rodine, “povedal starosta.
Z pôvodných remeselných a ľudových výrobkov sa do dneška zachovalo iba torzo, v ľudovej izbe sú preto vďační za každý cenný prírastok. Podarilo sa zachovať napríklad pôvodný kroj, či krosná, na ktorých sa dajú dodnes tká.
Ďalšie idylické zábery z kosenia strelníckych lúk objektívom fotoreportéra Vladimíra Šimíčka si môžete pozrieť v rubrike Pressfoto. http://bystrica.sme.sk/c/6014630/kosenie-strelnickych-luk.html