Na záchranu Kalvárie vznikla nová petícia

Proti plánovanej výstavbe rezidenčných víl na banskobystrickej Kalvárii vznikla nová petícia. Podobne ako dve predchádzajúce chce brániť kultúrnu pamiatku pred modernou výstavbou.

BANSKÁ BYSTRICA. Boj o záchranu Kalvárie pred modernou výstavbou sa neskončil.   Iba niekoľko dní po tom, ako odovzdal petičný výbor primátorovi Banskej Bystrice Ivanovi Saktorovi hárky s podpismi, vznikla nová petícia. Obsahovo sa zhoduje s prvými dvoma, ktoré organizovali obyvatelia spod Kalvárie a veriaci z Banskej Bystrice. Jej hlavným motívom  je zabrániť devastácii  kultúrnej pamiatky nevhodnou výstavbou.

Predsedníčka petičného výboru za zachovanie Kalvárie, historička architektúry  Klára Kubičková povedala, že prostredníctvom petície žiadajú primátora, aby výstavbu nepovolil. Súčasne týmto spôsobom reagujú  na jeho nedávne vyjadrenia , že po právnej stránke nič nebráni tomu, aby sa na Kalvárii stavalo. „ Je to priestor, ktorý je možné zastavať," konštatoval nedávno  primátor.

Petičný výbor oponuje, že zámer investora - banskobystrického biskupského úradu je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou.

Spor o výstavbu čiastočne skomplikovalo zrušenie ochranného pásma  mestskej pamiatkovej rezervácie, o čom pred niekoľkými týždňami rozhodol krajský súd v Bratislave. Biskupský úrad sa ešte v roku 2007 proti rozšíreniu ochranného pásma odvolal. Podľa poslankyne Ľudmily Priehodovej nejde o definitívny verdikt, keďže vec bola vrátená na nové konanie. Na poslednej komisii výstavby preto vyzvala  mesto, aby do definitívneho verdiktu o ochrannom pásme o výstavbe   nerozhodlo. „ Nenašla som však zatiaľ v tomto smere podporu," dodala. Stavebný úrad má lehotu na vydanie stavebného rozhodnutia predĺženú do 11. marca.

Biskupský úrad prostredníctvom svojej hovorkyne Zuzany Juhaniakovej tvrdí, že výstavba pietne miesto nepoškodí. V rámci ďalšej etapy revitalizácie počítajú s obnovou lesoparku a regulovanou architektúrou. Jej súčasťou majú byť štyri vily, Dom sv. Marty a vzdelávacie centrum.

K problému výstavby na Kalvárii sa vyjadril  aj Ing.arch. JOZEF FRTÚS, autor pôvodného architektonického riešenia Kalvárie. Jeho názor Vám ponúkame v neskrátenej verzii.

STMIEVA SA NAD KALVÁRIOU...

Nedávno obnovená banskobystrická kalvária veľmi pozitívne zarezonovala  u obyvateľov Banskej Bystrice i jej návštevníkov. Všetkých nás, ktorí sme sa na tomto možno bez   zveličovania povedať historickom počine podieľali tento fakt teší. Preto aj mne, ako autorovi architektonického riešenia( v spolupráci s Ing. arch. Tomášom Sobotom) nie je ľahostajný ďalší osud kalvárie. Veď s týmto projektom som bol zžitý takmer dva roky počas projektovej prípravy, inžinierskych činností  i realizácie tohto jedinečného projektu.

Na novú situáciu týkajúcu sa ďalšieho dotvárania priestoru  kalvárie musím reagovať. Zaväzuje ma k tomu nielen  ocenenie realizovaného diela Cenou primátora mesta za rok 2008, ale  aj moja profesionálna i občianska povinnosť.

V úvode  by som  rád pripomenul podstatu vzniku   kalvárií  , ktoré boli vybudované na Slovensku prevažne v 18. storočí, ale aj neskôr. Všetky vznikli z iniciatívy a boli budované zásadne z darov veriacich ! Klérus  kalvárie iba spravoval a organizoval ich duchovný život. Preto majú veriaci aj dnes plné historické  právo vyjadrovať sa k ich spravovaniu, rozvíjaniu  a byť rešpektovaní! Sú v nich predsa zhmotnené úprimné dary ich predkov .

Aj banskobystrická kalvária má konkrétnych darcov v jednotlivých etapách jej vývoja .Mal som možnosť sa o tom v archívoch presvedčiť.  Prežila svoj rozkvet, ale aj úpadok. Bola založená v panenskej prírode na zalesnenom  svahu vyhasnutej sopky Urpín pre nerušenú   modlitbu, oddych  a meditáciu veriacich i neveriacich.

S banskobystrickým Biskupským úradom ,ktorý je vlastníkom a správcom  územia kalvárie , som mal počas takmer päťročnej spolupráce korektný partnerský vzťah a s radosťou i hrdosťou spomínam na tie spoločné roky. Do jeho povedomia som sa dostal víťazstvom v súťaži a realizáciou oltárneho priestoru pri návšteve pápeža Jána Pavla II. v našom meste. Po veľmi pozitívnych ohlasoch som získal dôveru a bol som poverený projektovať ďalšie významné  akcie- pútnické miesto Studnička na Starých Horách, Diecézne centrum Jána Pavla II v Banskej Bystrici, Dom Xaver na Kapitulskej ulici a viacero iných stavieb. Svojou témou mi ako veriacemu architektovi boli blízke a isto obohatili naše národné kultúrné dedičstvo .

Počas  spolupráce na všetkých projektoch sme sa  vzájomne rešpektovali. Rovnako tomu bolo aj pri projekte I. etapy kalvárie. V závere realizačných prác sa začalo   uvažovať o ďalšom rozvoji priestoru Kalvárskej hory.  V diskusiách o  urbanizácii jej priestoru som upozorňoval investora  na jednoznačnú nevyhnutnosť zachovania dominantnosti spirituálnosti (duchovného rozmeru) tohto priestoru a veľmi uvážlivom využití územia  .V tom čase sme  mali rovnaké názory a dokonca som bol  poverený Biskupským úradom  pripraviť v tomto duchu aj pokyny pre spracovateľa novopripravovaného územného plánu mesta Banská Bystrica. Tak sa aj stalo.

Tlak developerov

Po ukončení rekonštrukcie  I.etapy zrazu, zrejme  pod vplyvom  rôznych developerských skupín , začali silnieť a prevažovať názory a tlaky zo strany investora na komerčné využitie územia formou predaja pozemkov pre súkromných vlastníkov. Neviem pochopiť takúto náhlu zmenu postojov.  Upozorňoval som na nevhodnosť výstavby súkromných    obytných  domov  a hlavne zástavbu v tesnom dotyku s krížovou cestou v jej exponovanej polohe . Riešenie sa našlo -investor  vymenil   architekta...

Po piatich rokoch úspešnej spolupráce na spomínaných spoločných významných projektoch prestali so mnou vôbec komunikovať. Neskromne spomeniem, že mi za dva z nich bola udelená Cena primátora mesta, čo svedčí o ich pozitívnom prijatí  aj zo strany verejnosti.

Svoj názor na  problematiku novej výstavby na kalvárii som si overil aj na stretnutí odbornej verejnosti v Klube architektov za účasti banskobystrických architektov   v závere minulého roka. Takmer jednoznačný názor zúčastnených odborníkov- architektov  bol proti zastavaniu územia svetskými objektmi a ponechať územiu duchovnú a  relaxačnú funkciu. Dokonca prevažovali názory- nestavať tam vôbec.

Rovnako sa k tomuto názoru prikláňa aj laická banskobystrická verejnosť . Môžem to potvrdiť z mnohých diskusií ,keď ma občania oslovujú v domnienke, že ja pokračujem v projekte. Sú ochotní organizovať zbierky na údržbu kalvárie v prípade jej nezastavania.

Na ťahu sú pamiatkári

Významnú úlohu v usmernení obnovy a rozvoja   kalvárie musí zohrať     Krajský pamiatkový úrad v Banskej Bystrici, s ktorým som mal počas mojej spolupráci na I. etape tiež korektný partnerský vzťah. Existujúce  hodnoty je povinný zo zákona naďalej ustrážiť. Len škoda, že doteraz nebola krížová cesta podľa prísľubov vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Bolo by to logické, keďže vrcholový kostolík je zapísaný v zozname NKP, lipová aleja je štátom chránený prírodný fenomén. Krížová cesta je predsa   s nimi významovo i duchovne neoddeliteľne spätá.

Zakladatelia našej kalvárie by isto nesúhlasili s jej socialistickým obostavaním  rodinnými domami v dolnej časti v nedávnej temnej minulosti. V niečom podobnom chceme pokračovať aj my?

Uvedomuje si investor pri vidine zisku, že územie je po realizácii I.etapy úplne  s vyčerpanou  infraštruktúrou  a realizácia finančne veľmi náročných inžinierskych sietí a komunikácií zredukuje finančný efekt z predaja, ak sa o  efekte vôbec dá hovoriť ?Sú takéto pozemky predajné?

Je  na mieste opakovaný  argument, že rekonštrukcia kalvárie veľa stála a predajom pozemkov sa musia peniaze vrátiť? Má sa s kalváriou kšeftovať? Je niekde vo svete kultúra zisková?

Bystrická kalvária bola a aj zostala súčasťou kultúrneho dedičstva nášho mesta. Veľká vďaka a všetka česť za jej záchranu. Môžeme byť právom hrdí, že práve naša generácia bola pri tom.

Neničme však to, čo sme vybudovali v realite i v srdciach ľudí! Majme v sebe pokoru pred hodnotami, ktoré sme zdedili. Tie sú predsa nadčasové !

Nerozdeľujme sa , keď nám ide o spoločnú vec .Hľadajme cesty k sebe v duchu kresťanskej morálky. Vox populi -vox Dei. Hlas ľudu - hlas Boží. Správajme sa ako civilizovaný a  kultúrny  národ ,ktorý je súčasťou  kresťanskej Európy.Zvlášť v tomto roku - roku kresťanskej kultúry .Ešte nie je neskoro...

Ing. arch. Jozef Frtús, autorizovaný architekt SKA