Fakla: Po revolúcii sa zabudlo na kultúru

Viera Dubačová, Ján Fakla, Maroš Krajčovič a Dušan Krnáč tvoria a organizujú kultúrne podujatia už dlhú dobu. Okrem priateľstva ich spája aj nezisková organizácia Re-culture, ktorá na október pripravuje festival Načo kultúra...? Na štyroch banskobystrických sídliskách bude program zostavený z rôznych umeleckých odvetví. Rozprávali sme sa s Jánom Faklom.  

Ako vznikla myšlienka založiť vašu organizáciu?

- Stretávali sme sa na rôznych kultúrnych podujatiach, v kaviarňach a podobne, a zhodli sme sa na tom, že kultúry nie je toľko, koľko by si táto krajina, a konkrétne Banská Bystrica zaslúžila. No a keďže sme nechceli len nadávať, tak sme si povedali, že urobíme niečo preto, aby sa to zmenilo.

Je chyba v obyčajných ľuďoch, alebo absentuje záujem tých, ktorí majú vedúce úlohy v spoločnosti?

- Máme pocit, že duchovno sa vytráca. Mladí ľudia, a nielen oni, sa skôr nechávajú zlákať komerciou, šoubiznisom a celebritami. Pamätáme si obdobia, keď kvalitnej kultúry bolo viac. Ľudia chodili do divadla a patrilo to k ich bežnému životu. Dnes je jej málo a vytráca sa. Presadiť ju však nie jednoduché, pretože nemá peniaze, propagáciu a podmienky. To závisí aj od ľudí, ktorí to všetko môžu poskytnúť, či už sú to politici, predstavitelia mesta, ale aj samotné organizácie.

Čím to je?

- Po revolúcii nastala doba rýchleho dobiehania a snahy zreformovať ekonomiku. Pri tom sa zabudlo na kultúru. Môžeme mať postavené super banky a nákupné centrá, ale pokiaľ ostaneme na plytkej úrovni, tak sa náš život obmedzí len na konzum. Človek, ktorý žije takým spôsobom nevie, ako využiť svoj voľný čas. A končí v krčme.

To nemusí. Aj v Banskej Bystrici je počas roka množstvo kultúrnych podujatí.

- Za posledných pár rokov je to veľmi chaotické. Od nástupu súčasnej garnitúry politikov sa venuje priestor skôr takej jarmočnej kultúre a mesto akoby zaspalo aj pri prideľovaní prostriedkov. Tým nechcem povedať, že tu nič nie je. Aj napriek slabej podpore sa mnohí snažia, ale chýba koordinácia a dramaturgické zacielenie. Zlé vedenie sa podľa mňa prejavilo aj pri súťaži o európske hlavné mesto kultúry, v ktorom Bystrica zlyhala. Nedávno nastúpil nový riaditeľ PKO a kvitujeme, že sa snaží. Na hodnotenie je zatiaľ priskoro. Poslanci aj primátor by mali viac zabrať, a vytvoriť organizáciám funkčný grantový systém, ktorý v iných mestách funguje.

Organizovať festival na sídliskách je dosť neobvyklé. Prečo práve tam?

- Už to viselo vo vzduchu. Chceme pritiahnuť účinkujúcich na netradičné miesta a zároveň zaujať ľudí na sídliskách. Re-culture znamená obnova kultúry aj v širšom zmysle, aby sme sa k sebe správali lepšie. Chceme osloviť i starých bystričanov, ale hlavne mladých ľudí, aby sa prebudili. Je tu veľa takých, ktorí majú záujem,  ale možno im chýbajú skúsenosti k tomu, aby niečo dokázali. A v tom im môžeme byť nápomocní.

Nebojíte sa neúspechu?

- Je to možno donquijotská úloha, ale bez zanietenia to nejde. A pokiaľ to osloví aspoň pár ľudí v meste a povedia si, že dokážu spraviť možno niečo podobné, dokonca lepšie než my, a začnú sami organizovať, tak to bude mať zmysel. Som trošku skeptický, čo sa týka Bystrice, pretože poznám iné mestá, kde je to lepšie. Ale mám nádej, že ľudia by tu chodili na podujatia, len chýba viac organizátorov. Napríklad aj transformácia PKO na modernú agentúru by mestu pomohla. Dôležité je budovať dramaturgiu podujatí, aby si na ne ľudia zvykli a nikto ich nemusel prehovárať k tomu, aby prišli. To sa nám podarilo napríklad v Kremnici.